Tábor mladých 2009
Tohtoročný tábor mladých začal príjemným počasím v ešte príjemnejšom prostredí na chate neďaleko obce Široké. Keďže pre mňa to bol prvý komunitný tábor, lepšie povedané môj prvý tábor v živote, bola som okúzlená nielen nádhernou scenériou, ale hlavne ľuďmi, ktorých som doteraz nepoznala, ich láskou a otvorenosťou s akou ma prijali. Z predchádzajúcich zlých skúseností s mojimi rovesníkmi, ktoré mnou otriasli, som sa uzavrela a nechcela som sa s nikým stýkať. Myslela som si, že ak budem iba ja a Boh, všetko zvládnem bez pomoci iných. V tomto presvedčení som prežila skoro dva roky. Aj na tábor mladých som išla pod riadnym nátlakom zo strany rodičov nadávajúc na seba, že mi asi preskočilo, keď som súhlasila, aby ma mamka prihlásila na tábor. Ale zaťala som sa. ,,Nejaké štyri dni predsa vydržím. Nebudem si nikoho všímať ani mňa si nikto nevšimne.“ Takto som sa povzbudzovala kým som sa viezla autobusom na vopred určené miesto v Prešove. Nikoho som tam nepoznala a len som tak stála v úzadí. Tíško som sledovala, čo sa bude diať. Ale Pán zmenil moje zmýšľanie o 360°, za čo mu budem do smrti ďakovať. Po príchode na chatu som stratila akékoľvek zábrany v komunikácii s ostatnými a s radosťou som sa zapájala do všetkých aktivít počas trvania celého tábora. Až podvečer prvého dňa som si všimla, že to už nie som ja, tá utiahnutá, tichá a ostýchavá, ale že žiarim, neprestávam sa usmievať a od nadmerného rozprávania sa mi pletie jazyk. Večer som bola strašne unavená, ale o to viac šťastná. Nad táborom mal záštitu Júda Machabejský, o ktorom som doteraz veľmi nepočula. Úžasný o. Anton Pariľák, vďaka ktorému sme mohli zažiť tieto nezabudnuteľné štyri dni, nám ho predstavil ako skvelého bojovníka s mentalitou božieho víťaza. Dynamiky boli zamerané na dôveru medzi jednotlivými členmi skupinky i mimo nej. V nich sme sa mohli spoľahnúť iba jeden na druhého, či iba na Božiu pomoc. Tento tábor mi otvoril oči, že nie sú všade iba zlí ľudia. Takýto nezabudnuteľný zážitok by som odporúčala každému. Sú skoro štyri mesiace po tábore, ale ja ešte stále žijem táborom. A veľmi sa teším na ďalší.

Júlia Kocureková    Pozri si fotogalériu z tábora!

Podeľ sa so svojim svedectvom aj Ty!